Košík
0
0,00 €
Naša najnáročnejšia túra
03.11.2025
Grintovec (2 558 m) je najvyšší vrch pohoří Kamnicko-Savinjských Álp v Slovinsku a láka turistov nádhernými panorámami a horskou atmosférou. Pre tých, ktorí túžia po nezabudnuteľnom výstupe, prinášame kompletný sprievodca trasou, praktickými tipmi a osobnými dojmy.
Príprava a vybavenie
Pred výstupom si skontrolujte počasie, pretože v horách Kamnicko-Savinjských Álp sa počasie rýchlo mení. Nezabudnite na pevné turistické topánky, vhodné oblečenie na vrstvy, dostatok vody, energetické občerstvenie a prípadne trekingové palice.
Trasy výstupu
My sme vyrazili z Kamnišskej Bystrice, konkrétne z parkoviska pri Domu v Kamnišskej Bystrici. Odtiaľ sa trasa na Grintovec začína značená červenou turistickou značkou, ktorá vás bezpečne vedie až k vrcholu.
Cestou narazíte na Cojzova koča, horskú chatu, ktorá je približne za polovicou trasy. Je to ideálne miesto na krátky oddych, občerstvenie alebo doplnenie síl pred záverečným stúpaním. Ako nižšie popíšeme, táto chata môže byť v prípade núdze naozaj miestom záchrany – poskytuje útočisko pri náhle sa zhoršujúcom počasí alebo iných neočakávaných situáciách v horách.
Pokračovaním po červenej značke sa dostanete až na samotný vrchol Grintovca, kde sa vám otvorí nádherná panoráma Kamnicko-Savinjských Álp.
Čas a náročnosť
Výstup na Grintovec trvá približne 4–6 hodín podľa tempa a trasy, zostup 3–4 hodiny. Trasa je stredne náročná, strmé úseky vyžadujú pozornosť, najmä pri vlhkom počasí alebo snehu. AK NENASTANÚ KOMPLIKÁCIE!!
Tipy z praxe
Začnite výstup skoro ráno, aby ste sa vyhli popoludňajším búrkam.
Využite horské chaty na občerstvenie a oddych.
Fotografie panorám z vrcholu sú povinnosťou – výhľady na Kamnicko-Savinjske Alpy sú úchvatné.
Náš strastiplný výstup
Keď naša štvorčlenná skupinka plánovala roadtrip po Slovinsku, pôvodný plán bol vystúpiť na najvyšší vrch krajiny – Triglav. Bohužiaľ, predpoveď počasia nám nakoniec ponúkla iba jeden slnečný deň v horách, a keďže výstup na Triglav za jediný deň by bol pre našu skupinku príliš náročný, rozhodli sme sa pre plán B – výstup na Grintovec.
Grintovec je najvyšší vrch Kamnicko-Savinjských Álp v Slovinsku a dá sa zvládnuť za jeden deň. Vyrazili sme skoro ráno a už vtedy sme tušili, že predpoveď "slnečného dňa" nebude úplne pravdivá. Napriek tomu sme sa rozhodli pokračovať. Auto sme zaparkovali pri Domu v Kamnišskej Bystrici a v pršiplášťoch, za hustého mrholenia, sme sa vydali na cestu.
Zhruba po hodine sa počasie trochu zlepšilo, čo nás povzbudilo. Bolo to však ticho pred búrkou. Doslova.
Cesta hore
Prvé dve hodiny sme kráčali lesom, kde bolo stúpanie ešte mierne. Potom to však začalo naberať na obrátkach. Svah sa zdvihol, nohy sme museli dvíhať vysoko a opatrne klásť pomedzi šmykľvé korene stromov. Po ďalšej hodine začal les rednúť a chodník sa menil na kamenistý.
Po štyroch hodinách výstupu les zmizol úplne.
Vtedy sa opäť začalo zaťahovať a mrholiť. Počasie sa zhoršovalo z minúty na minútu, oblaky klesali a zrazu sme sa ocitli v nepreniknuteľnej hmle. Nevideli sme viac ako tri metre pred seba.
Ja s Mirkou sme boli o niečo vpredu. Vedeli sme, že niekde v polovici trasy sa nachádza chata, ktorú musíme čo najrýchlejšie nájsť. Chceli sme sa rozbehnúť, ale nemohli sme nechať kamarátov pozadu. Keďže sme sa nevideli, len sme po sebe kričali, či sú stále za nami.
Ozvali sa prvé hromy. Boli sme priamo v oblakoch – keď niekde udrel blesk, celá obloha sa rozžiarila bielym svetlom. Mrholenie sa zmenilo na dážď a v tom nečase sme ešte asi 30 minút stúpali, kým sme konečne dorazili k vytúženej chate.
Útočisko v Cojzovej koči
Chata bola plná ľudí, ktorí sa schovávali pred počasím. Mokré veci sme si rozložili pri krbe, zahrali spoločenské hry a popíjali čaj s rumom.
Po približne hodine sa počasie začalo zlepšovať a chata sa pomaly vyprázdňovala. Niektorí turisti sa rozhodli zísť dole, iní pokračovali na vrchol.
Naša skupinka sa rozdelila – kamaráti sa vydali späť do údolia a ja s Mirkou sme sa rozhodli pokračovať na vrchol. Cesta bola neúprosná. Asi hodinu sme stúpali po cestičke, až kým sa nevytratila aj posledná tráva. Ostal len štrk a kamene, ktoré sa zdali nekonečné.
Vrchol sme dosiahli po ďalších dvoch hodinách, štyroch energetických tyčinkách a dvoch menších nervových zrúteniach. 😅
Odmena na vrchole
Výhľad, ktorý sa nám naskytol, patril k najkrajším v našich životoch. Mraky sa rozplynuli a pred nami sa otvorila nekonečná panoráma Kamnicko-Savinjských Álp.
Cestou dolu sa nám podlamovali kolená, niekoľkokrát sme zakopli a raz aj zablúdili. Napriek všetkým komplikáciám sme to zvládli.
Táto túra v nás zanechala nezabudnuteľné zážitky, pokoru a obrovský rešpekt k horám.